O nástrahách v duchovnom živote 

            Asketická história nám poukazuje na mnoho príkladov, v ktorých je vidieť, ako mnoho pustovníkov, ktorí sa úplne prestali stýkať s ľuďmi, podľahlo sebaklamu a padlo do hlbokého omylu a poblúdenia.

            Filotej Sinajský hovorí nasledujúce: „Niektorí mnísi nechápu bludy svojej mysle, ktoré im núkajú démoni. Usilovne sa cvičia iba vo vonkajších cnostiach, ale o svoju myseľ, teda o svoje vnútorné sebapoznanie nedbajú a tak ostávajú nevzdelaní“. „A ak od iných čo i len počujú, že v ich vnútri pôsobila blahodať, považujú to za blud zo závisti“, potvrdzuje Gregor Sinajský.

            Ctihodný Nikifor nám preto radí: „K cvičeniu sa vo vnútornej práci srdca je nám potrebný skutočný a skúsený vodca. Ak takého nemáme, tak ho potom musíme usilovne hľadať. Ak ho nenájdeme, potom so skrúšeným srdcom prosme Boha o pomoc čerpať poučenia v učení svätých otcov a kontrolovať sa Božím slovom napísaným vo Svätom Písme“. Mali by sme pri tom brať do úvahy aj to, že na základe skutočného srdečného priania hľadajúceho možno dobré a poučné slovo počuť aj od jednoduchých ľudí, lebo svätí otcovia tiež tvrdia, že keď sa s vierou a skutočným úmyslom opýtaš Saracéna, aj ten ti môže povedať dobré slovo, ale keď bez viery a spravodlivého cieľa budeš žiadať radu od proroka, tak ani ten ťa neuspokojí... Ako príklad môžeme uviesť Makarija Veľkého egyptského, ktorého raz poučil jednoduchý človek, čím mu pomohol zbaviť sa istej vášne.

            Keby sa nám nedarilo, nepadajme na duchu, lebo ctihodný Nikita Stifat hovorí, že ak by sme padli a zišli až do samotnej hĺbky pekelnej zloby, ani vtedy nemáme zúfať, ale rýchlo sa obrátiť k Bohu, lebo On skoro pozdvihne naše padlé srdce a dá nám ešte viac síl, než sme mali predtým.

            Ak by sme v zápase s nepriateľmi našej spásy - našimi vášňami - utŕžili hoci aj tisíc rán, nikdy neodstupujme od životodarného prizývania Ježiša Krista prebývajúceho v našich srdciach!.. Naše priestupky nás nielenže nemajú odvracať od chodenia s Bohom či od vnútornej modlitby vzbudzujúc v nás nepokoj, starosť, žiaľ, ale napomáhať nám k skorému obráteniu sa k Bohu. Dieťa, vedené matkou, keď sa začína učiť chodiť, sa vždy veľmi rýchlo obracia k nej a silno sa jej pridŕža, keď sa potkýna